Nič sa nestalo, žiaden dotyk , starší pán normálne zastavil ,hodil jedničku a zaparkoval ako ma l,ale to už tamten medzitým vybehol z brunátnou tvárou , bordový od zlosti z auta a začal trieskať po streche škodovky a nadávať pánovi do k.k.tov, starých ch..ov - nechápal som......nezúčastnil som sa konca tejto frašky ,lebo žena ma ťahala za rukáv ,aby sme pokračovali ďalej v nákupoch ,lebo sa na to nemohla dívať,ale pokazilo mi to celý deň. Stále sa mi vracal ten obraz z toho rána pred oči a neprestával mi zamestnávať myseľ - neustále mi chodila po rozume jedna myšlienka. "To sa ozaj budeme musieť najprv všetci medzi sebou pobiť a poniektorí aj pozabíjať, aby sme boli na seba slušní? Ozaj k sebe nenájdeme my, ako jeden národ cestu k tomu aby sme držali spolu a aspoň na chvíľočku sa na seba usmiali a povedali si zopár pekných slov? Tak to vyzerá že asi nie. Pokiaľ sa nezbavíme takých hulvátov a parazitov vo všetkých sociálných vrstvách ,aj medzi politikmi, takéto hrubé nadávky sa budú stupňovať až do určitého bodu, kedy sa sami zničíme trebárs vzájomným sa vyzabíjaním z „lásky k blížnemu" .A keď tu ostane zopár posledných ,ktorí toto prežijú ,tak si konečne možno uvedomia , aký sme boli idioti......a možno nie....
pekné ráno.
Je sobota ,pol siedmej ráno, pekný májový deň sa ukazuje vonku .Na trhovisku u nás na ulici je také tiché rušno ,ako keby ešte predávači , aj ľudia ešte dospávali - proste „klídek", keď tu zrazu hlasné prenikavé trúbenie auta niekolko krát za sebou a výkrik do toho hluku..."Ty ch...u, to co robíš ,ši šlepy?!?! Všetci strnuli a obzerali sa ,čo sa deje .Pozerali sa na staručkú škodovku za volantom ktorej sedel starší pán ,ktorému sa na prvý krát nepodarilo dobre zaparkovať, tak chcel trocha cúvnuť a vyrovnať autíčko podľa parkovacích predpisov a asi na tridsať centimetrov sa priblížil nárazníkom k peknému nablýskanému Renaultu .